reklama

Zúfalá

Láska je slepá. A hluchá. A bolí. Robí nás šťastnými, je nám z nej do plaču. Chceme byť milovanými. Chceme milovať. Chceme cítiť dotyky. Šteklenie v žalúdku. Hlúpy úsmev na perách. Chceme vedieť, že pre niekoho znamenáme celý svet. Každý by chcel...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)


„Ako si predstavuješ víkend?“

Počula ženský hlas, zatiaľ čo ona rozčúlená zchádzala po schodoch. Neuvedomila aké sú klzké. Pošmykla sa, udžala však rovnováhu. Nevzbudila žiadnu pozornoť. Zazrela voľný stôl. Podišla k nemu pár krokov, aby sa usadila. Bolo jej chladno.
- Čo tu robím? Kristepane! Preč, chcem hneď preč!
Načiahla sa po šál. Už ho takmer držala v ruke...

„Budete si želať?“

„Čaj, po...prosím vás, len čaj...ehm...“
- Neskoro. Sakra.

„Ovocný, čierny či zelený?“

„Ovocný...“ odvetila s predstieraným úsmevom obsluhe.

Oprela svoju tvár do dlaní. Privrela oči. Stekajúca slza sa zachytila o rukáv. Striaslo ju. Zimomriavky.
- Už je neskoro. Nemôžem odísť. Asi je to tak lepšie.
Povzdychla si, ale hrdo dvihla hlavu. Pohľadom premerala miestnosť. Prítmie jej poskytlo úľavu. Nik si ju nevšímal. Trasúcimi rukami si vybrala cigaretu. Jeden pokus, druhý, tretí a nič. Hodila zapalovač na stôl.
- Mal všetko, čo chcel. Nikdy som mu neodporovala. Vždy som bola sebestačná, nič som nechcela. Nemala som byť taká tolerantná. Nemala som byť taká, taká.. hlúpa... a naívna. Teraz je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ale, ale aj ja chcem... veď... veď som nič zlé neurobila...a...
Opäť slzy. Nechala ich tiecť. Beznádejne sa zahľadela na prázdne miesto oproti sebe. Na krátky okamih sa vzdialila realite...

- Evka, ľúbim ťa... žiadne slová na svete nevyjadria to, čo k tebe cítim. Buď mojím anjelom noci, buď slnkom, čo na oblohe pre mňa žiari. Buď tou, pre ktorú chcem žiť, v dobrom aj v zlom... vezmeš si ma?

Tie slová jej rezonovali v ušiach.
„...v dobrom aj v zlom, v dobrom aj v zlom...“ opakovala si cez slzy šepotom.
- Toto ale nie je zlé. Ani hrozné. Toto je neznesiteľné. Pozrite sa na mňa, ľudia. Som predsa pekná. Atraktívna. Nemusí za mňa hanbiť... a ja kvôli nemu, len kvôli nemu... to on ma... to on za to môže, on ma zničil. On ma ničí. Som troska. On sa prestal zaujímať. Prečo? Prečo, prečo, prečo?! Preboha... a ja stále čakám. Nač? Nač budem stále ustupovať, prečo by som mala? Čo si mi kedy v živote dal? A koľko som ti toho dala ja. Nie, nie.. nie. Obete treba prinášať z oboch strán. Dosť. Stačilo...

Migréna opäť zaútočila. Nebola na tom dobre. Záchvaty bolesti sa objavovali čoraz častejšie. Pred ním mlčala. Hrdinsky. Nezniesla, keď ju ľutoval. Ona to nenávidela, lebo to potrebovala.
- Nenávidím ťa. Rozumieš? Žiadna ľútosť ti už nepomôže. Si hlupák, keď si myslíš, že ona Ti dá viac. Čo viac chceš? Čo viac vlastne chceš?
Žiadne hádky. Nikdy. Nenávidela ich. Preto mlčala. Hrala svoju úlohu vynikajúco. Navonok dokonalá, žiaden výbuch hnevu, žiadne city, ľútosť. Jej vnútro ale praskalo žialom. Nikdy mu nepovedala žiadne krivé slovo. Bála sa, že sa na ňu vykašle.

„Miláčik, je všetko v poriadku?“

- Miláčik?! Panebože...
Zreteľne to počula. Zrýchlil sa jej tep. Nervózne sa pomrvila na sedačke. Čakala, čo jej na to povie. Potichu si odkašlala. Hrala sa s vlasmi. Nevideli ju. Ani nemohli. Vysoké operadlá ponúkali intímne prostredie nielen zaľúbeným dvojiciam. Nepočuli ju. Boli príliš zaujatí sami sebou.

„Nech sa páči, a máme výbornú štrudlu...“

„Nepr... nep... ďakujem, nie... nie, neprosím si.“ Bola tak zmätená, ponorená vo vlastných myšlienkach... V rukách pevne zovrela hrnček s čajom. Bol horúci, ona to však necítila. Vdýchla jeho vôňu. Opatrne ho položila na stôl.

„Budete si želať dezert?“ Zaznelo od vedľajšieho stola.

„Evi.., ehm, Elenka dáš si niečo sladké?“ vyhŕkol Peter.

„Veď ty vieš, čo by som chcela...“

- Chudera. Ty jedna úbohá chudera... a ty, ty ubožiak... nenávidím ťa!
Už nebolo počuť klavír. Ani slečnu pri bare s blonďavou hrivou. Tak prudko vyrazila od stola, že strhla so sebou podšálku aj s pohárom.
„A dosť...!“ Skríkla Eva uplakaným hlasom.

„Eva!“


pohľad z druhého brehu:
NEROZHODNÝ

Michaela Mikuličková

Michaela Mikuličková

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujúca študentka. Workoholik. Jej pohľad na svet sa mení ako aprílové počasie... Zoznam autorových rubrík:  FotečkyO knihe...Pre mňa za mňa...Chcem snívať svoj senSúkromnéMyslím si...

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu